Nedostatok železa: príznaky a hodnoty železa v krvi – tabuľka

Nedostatok železa sa najčastejšie ohlási únavou, ktorá neprejde ani po víkende, bledosťou a zadýchavaním pri námahe, ktorá predtým problém nerobila. Potvrdiť ho však vie iba odber krvi a posúdiť výsledok iba lekár.

Nižšie nájdete, čo na laboratórnom výsledku znamenajú hemoglobín, feritín a sérové železo, aké rozmedzia laboratóriá zvyčajne uvádzajú a ako sa železo dopĺňa zo stravy aj z doplnkov stravy.

Aké sú príznaky nedostatku železa?

Železo telo potrebuje na tvorbu hemoglobínu, teda červeného krvného farbiva, ktoré viaže kyslík a rozvádza ho do tkanív. Keď ho začne byť málo, telo najskôr siahne na zásoby a navonok sa nedeje nič. Príznaky prichádzajú neskôr a sú nenápadné, lebo sa dajú vysvetliť aj desiatimi inými vecami.

Zo schválených výživových tvrdení platí, že železo prispieva k normálnej tvorbe červených krviniek a hemoglobínu, k normálnemu transportu kyslíka v tele a k zníženiu vyčerpania a únavy. To je zároveň dôvod, prečo sa jeho nedostatok prejaví najmä tam, kde je potrebný kyslík a energia.

Najčastejšie sa uvádzajú tieto príznaky:

• Únava a vyčerpanie, ktoré nezodpovedajú tomu, koľko toho človek za deň naozaj spraví.
• Bledosť pokožky, ďasien alebo vnútornej strany dolného viečka.
• Zadýchavanie a búšenie srdca pri bežnej námahe, závraty pri rýchlom postavení.
• Studené ruky a nohy.
• Lámavé nechty a zvýšené vypadávanie vlasov.
• Popraskané kútiky úst, pálenie alebo hladký povrch jazyka.
• Nepokojné nohy večer v posteli, horšia sústredenosť.

Ani jeden z nich nie je špecifický. Rovnako vyzerá dlhodobá nevyspatosť, ochorenie štítnej žľazy alebo doznievajúca viróza. Práve preto sa na príznaky nedá spoľahnúť a prvý krok je odber, nie doplnok.

Vo vyhľadávaní aj v bežnej reči sa téma píše rôzne: nedostatok železa, nedostatok zeleza bez diakritiky, v odbornej literatúre aj sideropénia. Ide o to isté.

Hodnoty železa v krvi – tabuľka orientačných rozmedzí

Keď si dáte „zmerať železo“, laboratórium zvyčajne nesleduje jednu hodnotu, ale niekoľko naraz. Každá z nich hovorí o niečom inom a samostatne veľa neprezradí.

Rozmedzia sa medzi laboratóriami líšia. Závisia od použitej metódy a prístroja a menia sa aj podľa veku, pohlavia či tehotenstva. Preto má každý výsledok referenčné rozmedzie vytlačené priamo vedľa nameranej hodnoty, vo vlastnom stĺpci. To je rozmedzie, ktoré pre vás platí. Čísla vyššie slúžia len na orientáciu, o čom jednotlivé riadky výsledku vlastne sú.

Nízky hemoglobín, hodnoty feritínu a rozdiel medzi nimi

Toto je časť výsledku, ktorá mätie najviac. Feritín ukazuje zásoby a klesá ako prvý, ešte v čase, keď je krvný obraz úplne v poriadku. Hemoglobín ukazuje až dôsledok, teda či zásoby na tvorbu červených krviniek ešte stačia, a klesá ako posledný.

Dá sa preto mať vyčerpané zásoby železa a pritom normálny hemoglobín. Aj preto lekári pri podozrení na nedostatok železa nežiadajú iba krvný obraz, ale aj feritín.

Nízky hemoglobín sám o sebe nehovorí, prečo je nízky. Anémia z nedostatku železa je diagnóza a stanovuje ju lekár z kombinácie hodnôt, príznakov a toho, čo o vás vie. Z jedného čísla na papieri sa určiť nedá a pri hodnotách mimo rozmedzia je namieste vyšetrenie, nie nákup.

Kto máva nedostatok železa najčastejšie?

Potreba železa nie je u všetkých rovnaká. Vyššia býva tam, kde telo železo pravidelne stráca alebo ho horšie získava zo stravy:

• Ženy so silnejšou menštruáciou. Opakovaná strata krvi je najčastejší dôvod zvýšenej potreby.
• Tehotné a dojčiace ženy. Dopĺňanie počas tehotenstva však patrí do rúk gynekológa, nie do vlastnej réžie.
• Pravidelní darcovia krvi.
• Vegetariáni a vegáni. Rastlinné železo sa vstrebáva horšie než to z mäsa.
• Vytrvalostní športovci – bežci, cyklisti, triatlonisti.
• Dospievajúci v období rýchleho rastu.
• Ľudia s ochorením tráviaceho traktu alebo po operácii žalúdka, u ktorých je vstrebávanie znížené. Tu je sledovanie lekárom nutnosť.

Koľko železa denne potrebujeme?

Na obale každého doplnku stravy nájdete percento referenčnej výživovej hodnoty. Pre železo je v Európskej únii stanovená na 14 mg denne. Je to jednotné číslo na výpočet percent na etikete, nie osobné odporúčanie – skutočná potreba je individuálna a u žien v reprodukčnom veku býva vyššia než u mužov.

Doplnky preto obsahujú rôzne dávky. Železo 25 mg aj Železo 28 mg prekračujú referenčnú hodnotu v jednej dávke približne dvojnásobne. To je pri mineráli, z ktorého sa vstrebe len časť, bežné, no zároveň je to dôvod, prečo sa dávka neurčuje odhadom.

Ako zlepšiť vstrebávanie železa zo stravy?

Železo má v potravinách dve podoby. Hémové je v mäse, pečeni a rybách a telo si ho berie ľahšie. Nehémové je v strukovinách, tmavozelenej listovej zelenine, celozrnných obilninách, tofu, tekvicových semienkach či sušených marhuliach – a pri ňom veľmi záleží na tom, čo zjete spolu s ním.

• Vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa. Paprika, citrusy, kel alebo pohár pomarančového džúsu k šošovici je najjednoduchší spôsob, ako z rastlinného jedla vytiahnuť viac.
• Káva a čierny čaj vstrebávanie znižujú pre obsah trieslovín. Stačí ich piť s odstupom od hlavného jedla, nie k nemu.
• Vápnik so železom súperí. Doplnok s vápnikom alebo veľká porcia mliečnych výrobkov v tom istom čase nie je ideálna kombinácia.
• Fytáty v strukovinách a obilninách vstrebávanie brzdia. Namáčanie, klíčenie a kvasenie ich obsah znižujú.

Ak jete prevažne rastlinne, vitamín C je najlacnejší spôsob, ako zo železa v strave dostať viac. Časovaná forma ho uvoľňuje postupne, takže pokryje aj jedlá počas dňa.